Krátko po tom, čo sa objavil pozitívny prípad AMO u diviačej zveri v okrese Rimavská Sobota zverejnil europoslanec Martin Hojsík status plný klamstiev a zavádzajúcich informácií. V ňom jednou vetou, kde uvádza: „Sme príkladom, ako by sa proti moru bojovať nemalo“, dehonestuje všetku doteraz vykonanú ťažkú prácu hlavného veterinárneho lekára, veterinárnych lekárov, ministerstva pôdohospodárstva a v neposlednom rade poľovníkov preto, aby sa mor nerozšíril po celom Slovensku. Kam smeruje jeho odkaz? Opäť zámerne k poľovníkom.
Aby sme sa problematike viac povenovali, skopírovali sme celé vyjadrenia pána europoslanca, kde ďalej vo svojom statuse uvádza: „Prevencia je vždy lepšia ako hasenie už vzniknutého problému. K rozšíreniu moru ošípaných do takejto miery nemuselo prísť, ak by sme neznižovali populáciu vlkov či už lovom alebo zmenšovaním ich životného priestoru. Vlci lovia najslabšie zvieratá a usmrcujú tie jedince, ktoré sú v ranných štádiách choroby.
Na margo tohto tvrdenia uvádzame, že Slovenská republika ako JEDINÁ z krajín Európy vykonávala preventívne opatrenia už od roku 2014. Vtedy zaviedla nielen sprísnené podmienky pre chovateľov, ale poľovníci v tom čase začali s pasívnym i aktívnym monitoringom a odberom vzoriek z ulovených a uhynutých diviakov. Od tej doby má Slovenská republika každoročne najviac
Ďalším klamstvom v tom istom odseku je i tvrdenie o znižovaní populácii vlkov a zmenšovaní ich priestoru. Vlk rovnako, ako všetky ostatné živočíchy môže AMO rozširovať, nakoľko sa jedná o DNA vírus. A tak, ako bolo rozširovanie AMO potvrdené u karnivorných živočíchov, napr. líšky (výsledky výskumu TU: Potentional role of scavengers in spreading African swine fever among wild boar), tak by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdené i u vlka (ten sa v skúmanom území žiaľ nenachádzal). Jedinou chybou je, že doposiaľ prenos AMO u vlka nikto neskúmal. Navyše vlk trvalo neobýva Zemplínsku nížinu, kde by mohol podľa slov pána Hojsíka „dopomôcť“ k zníženiu populácie diviačej zveri. Tie by však prispeli k jeho ďalšiemu rozšíreniu na veľké vzdialenosti, ako to má vlk vo zvyku. Veľmi dobrým príkladom na vyvrátenie tohto tvrdenia sú aj Slánske vrchy, v ktorých sa vlk vyskytuje, s dlhoročne potvrdenou migračnou trasou do maďarských Zemplínskych vrchov. Pozitívnych prípadov AMO u diviakov tu máme už potvrdených niekoľko desiatok. Na ukážku poslúži mapa výskytov zo stránky ŠVPS SR a maďarských kolegov z NÉBIH.
Vlk sa vyskytuje na oboch stranách pohorí. Ako vidieť na priložených mapách s „riešením“ alebo spomalením AMO nepomohol. K čomu teda prispela populácia vlka v oblasti s AMO? Podľa hlásení poľovníckych hospodárov z dotknutého prostredia, vlčia populácia v Slánskych vrchoch prispela k zvýšeniu migračnej schopnosti diviakov, jej koncentrácie v prostredí s vhodnými životnými podmienkami, čo malo za následok rýchlejšie šírenie AMO v populácii diviakov. Členovia SPK-poľovníci v spolupráci s regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami nadviazali korektnú spoluprácu pri vyhľadávaní tiel diviačej zveri na zelenej hranici, tiež k ich následnej likvidácii a asanácii prostredia.
V ďalšom odseku p. Hojsík cituje jeho kolegu zo strany Progresívne Slovensko Martina Ondráša, ktorý uvádza: “Na východe Slovenska bolo, pred viac ako rokom, vyhlásené mimoriadne opatrenie a prikázaná depopulácia (razantné zníženie stavu) diviačej zvery. Nejak nevyšlo. Zrejme nebol čas. Jednoduchá matematika nepustí. Ak totiž máte ročný prírastok vyšší ako predstavuje navýšenie lovu zistíte, že rok po vyhlásení mimoriadneho opatrenia máte viac diviačej zveri ako pred opatrením“.
Na margo tohto tvrdenia uvádzame, že pokiaľ boli v Zemplínskej nížine, a berme teraz do úvahy naozaj Zemplínsku poľovnú oblasť, ktorá zahŕňa okres Trebišov a časť okresu Michalovce, už diviaky buď uhynuli, alebo boli ulovené. Depopulácia diviačej zveri nastala na veľkej väčšine územia, čo dokazuje takmer nulový odstrel v poľovných revíroch spomínaných okresov a takmer nulové predkladanie vzoriek. Keby si pán Hojsík doštudoval štatistiku vedel by, že v postihnutej oblasti Zemplínskej nížiny pred 10-timi rokmi ulovili 0 (slovom: nula) diviakov.
A niekde tu má začať aj „slovenská rozprávka“, citujeme: Poľovné združenia predložia plány lovu okresným úradom, tie sú zas riadené ministerstvom vnútra a nemajú žiadnu povinnosť koordinovať a overovať, či plány lovu predstavujú dostatočné zníženie stavu zvierat tak, ako to nariadil hlavný veterinár SR, ktorý zas podlieha pod ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Plány lovu sa schvália a zašlú späť na poľovné združenia. Ak poľovné združenie splní plán lovu, všetko je LEGE ARTIS. Nikto za nič nemôže.” A mor sa šíri naďalej…
Tento odsek si tiež pán Ondráš s pánom Hojsíkom mohli doštudovať predtým ako ho zverejnili, nakoľko informácie sú voľne prístupné a spomínané aj našou organizáciou niekoľko desiatok krát. Nie poľovné združenia, ale užívatelia poľovných revírov predkladajú plány chovu a lovu okresným úradom, odborom pozemkovým a lesným, ktoré sú riadené ministerstvom vnútra, avšak konkrétne odbor pozemkový a lesný je metodicky a prakticky usmerňovaný nadriadeným ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto úrady majú povinnosť overovať či plány lovu sú dostatočné a tiež každý okresný úrad, aj bez vykonaní fyzickej kontroly v revíri, tieto plány navyšuje a následne schválené posiela užívateľom. Čiže opäť sú klamstvami tvrdenia pánov Ondráša i Hojsíka, že schválené a tým pádom nepozmenené plány sa zasielajú späť. Plán lovu je potom okresný úrad povinný v priebehu sezóny automaticky navýšiť a predchádzať tak šíreniu AMO efektívnym znižovaním stavov diviačej zveri, čo sa na Slovensku jednoznačne deje.
„Nikto za nič nemôže. A mor sa šíri ďalej.“ K poslednej vete len odkaz, že AMO sa bude žiaľ šíriť aj naďalej a ak si niekto myslí, že pri narazení na pomyselnú hranicu výskytu vlka (tak ako to bolo pri KMO) mor automaticky skončí, bude zrejme na omyle. Nuž, nechajme sa prekvapiť.
Navyše, na rozdiel od poľovníkov, taký pán Hojsík stojí daňových poplatníkov peniaze v podobe európskeho platu poslanca a „pomoc“ v jeho podaní je v písaní tendenčných príspevkov, v ktorých s cieľom presadiť si svoje, predkladá vlka ako univerzálne riešenie problému. A to aj napriek skutočnostiam, že vlk sa v najviac dotknutých oblastiach Zemplínskej nížiny prirodzene nevyskytuje.
Zavádzania verejnosti v zrovnávaní klasického moru s africkým morom, či podceňovaní dôležitej úlohy poľovníkov, by už snáď bolo aj dosť. Poľovníctvo je odbornou činnosťou a to aj napriek tomu, že sa ho určití ľudia snažia prezentovať ako zábavu v podobe zabíjania zveri. Práve na prípade AMO je citeľné a viditeľné, ako je človek prepojený s prírodou a že často prezentované utopistické riešenie „nerobiť nič“ nestačí, ba naopak. Poľovník musí vynaložiť veľké množstvo času (180 diviakov denne x cca 5 hodín = 900 hodín denne len pre tých, ktorí ulovia), a veľké množstvo financií (nájomné za poľovný revír, členské, pohonné hmoty, výzbroj, výstroj, chladiarenské zariadenie, dezinfekčné prostriedky, zaslanie vzoriek, kafiléria, ohliadnutie vyškolenou a certifikovanou osobou atď.,) na to, aby sa podieľal na zastavení resp. aspoň spomalení šírenia AMO.
Pán Hojsík, čo ste urobili vy v boji proti AMO v minulosti a v súčasnosti?
