Kroky, ktoré majú vyriešiť pálčivé problémy poľovníctva sú podľa agrorezortu zrušenie povinného členstva v SPK a prenesenie výkonu činností SPK opäť na štátnu správu. Taktiež by malo v novom zákone ísť aj o spravodlivejší prenájom štátnych revírov.
V skutočnosti je však problematika nového znenia zákona oveľa zložitejšia a interpretácia zmien zavádza nie len poľovníkov, ale najmä verejnosť. Presadzované zmeny sa totiž negatívne premietnu do štátneho rozpočtu a peňazí daňových poplatníkov, hoci v dôvodovej správe je finančný dopad uvedený ako nulový!
Predkladaný nekoncepčný zákon o poľovníctve zaznamenal v medzirezortnom pripomienkovom konaní až 790 pripomienok, z čoho bolo 458 zásadných. Dodnes ministerstvo nevyriešilo 87 zásadných rozporov, no napriek tomu predložilo zákon Úradu Vlády. Všetko, za čo poľovníci bojovali v najväčšej petícii za posledné roky v rámci SR – Petícii Poľovníctvo má zmysel, so 153 tisíc podpismi, bolo predkladateľom odignorované. Už v priebehu prípravy tohto vládneho návrhu zákona sme avizovali snahu a ochotu konštruktívne spolupracovať a odborne pripomienkovať ustanovenia nového návrhu zákona aj s odvolaním sa na § 42, ods. 1, písm. h) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, podľa ktorého národná poľovnícka samospráva spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov.
Napriek našim upozorneniam o netransparentnom procese prípravy návrhu nového zákona o poľovníctve ministerstvom, bola národná poľovnícka samospráva, ale aj široká poľovnícka a odborná verejnosť z procesu prípravy vylúčená. Predkladateľ tak preukázateľne porušil vyššie uvedené ustanovenie zákona. Tragikomická je aj skutočnosť, že poslanci Fecko, Pročko a Kučera predložili svoj vlastný návrh veľmi podobný tomu ministerskému. Taktiež bez konzultácie s kýmkoľvek!
Elektronická evidencia poľovných lístkov – novelou zanikne a nastane chaos
Činnosti, ktoré vykonávala SPK z vlastných zdrojov, teda z financií poľovníkov – držiteľov poľovných lístkov bude musieť podľa návrhu nového zákona finančne aj organizačne zabezpečovať štát, pravdepodobne z daní daňových poplatníkov. Napríklad vydávanie poľovných lístkov, na ktoré štátna správa nemá aktuálne hardvérové ani softvérové vybavenie, zaplatia daňoví poplatníci. Pritom SPK disponuje vlastným Štatistickým informačným systémom, ktorý zahŕňa nielen evidenciu poľovných lístkov, kandidátov na skúšky z poľovníctva, poľovnícke štatistiky lovu, štatistiky medailových trofejí, streleckých, kynologických i poľovníckych osvetových podujatí. SR je jedným z lídrov v systéme evidencie a vydávania dokumentov pre poľovníkov v EU. Zo dňa na deň sa však dostaneme na koniec zoznamu krajín, zabezpečujúcich tieto činnosti v kompetencii národnej poľovníckej samosprávy. Jedným z dôvodov v prenesení tohto výkonu z okresných úradov na SPK v roku 2009 bola práve nedostatočná, nejednotná evidencia, ktorá nebola vykonávaná systémovo a elektronicky!
SPK má kompletnú evidenciu 66000 poľovníkov – návrh zákona znemožní ich kontrolu
MPRV SR momentálne nedokáže nahradiť servis, ktorý pre ministerstvo vnútra vykonáva na úseku overovania držiteľov zbrojných preukazov SPK prostredníctvom svojho moderného informačného systému a kompletnej elektronizácie evidencie poľovných lístkov a celkovej poľovníckej štatistiky zameranej na aktualizáciu počtu členov, držiteľov tuzemských a zahraničných poľovných lístkov a pod. Navyše štátna správa je personálne poddimenzovaná, má o tretinu menej zamestnancov ako SPK dnes. Takže máme vážne obavy o to, aby poľovníci mali zabezpečený servis, ktorý im doteraz zabezpečovala SPK, nehovoriac o tom, že ak nie je včas predĺžený alebo vystavený poľovnícky lístok, poľovník automaticky prichádza o oprávnenie držať zbraň na poľovné účely. Z Európskeho hľadiska je pohľad na platnosť dokladov jasný, pretože každá krajina v EU s výnimkou Českej republiky predlžuje poľovný lístok každý rok, či už hovoríme o Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Slovinsku, Chorvátsku. Aj napr. rybársky lístok sa predlžuje každoročne.
Povinné členstvo poľovníkov v stavovskej organizácii má väčšina krajín v Európe – okrem Čiech, tam kde nie je silná správa na úseku poľovníctva
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016 k povinnému členstvu v SPK konštatuje, že SPK spĺňa aspekty profesijného združenia v rámci záujmovej samosprávy, jednak z dôvodu, že je to explicitne uvedené v Stanovách SPK, ako aj z dôvodu, že SPK bola zriadená na základe zákona a sú jej zverené určité pôsobnosti na úseku verejnej správy. Veľmi dôležité je konštatovanie z bezpečnostného hľadiska, kde je pri komparácii výkonu poľovníckeho a rybárskeho práva s ohľadom na používané prostriedky dôležité zamerať pozornosť na skutočnosť, že poľovníci sú držiteľmi zbraní, čo samotnú právnu úpravu výkonu práva poľovníctva posúva na inú úroveň. Je nepochybné, že pri téme držby a používania zbraní sa do popredia dostáva verejný záujem, resp. záujem celej spoločnosti na precíznej a dôkladnej regulácii tejto sféry. Je preto vo verejnom záujme spoločnosti nevyhnutné regulovať túto činnosť aj prostredníctvom samosprávneho subjektu, t. j. SPK. Pri výkone práva poľovníctva použitím zbrane môže dôjsť k závažnejším zásahom do prírodného prostredia a prírodných hodnôt spoločnosti (najmä na poľovnej zveri), no ešte nebezpečnejšia sa javí možnosť ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti občanov. Bez náležitého monitorovania aktívneho pôsobenia poľovníkov a evidencie ich počtu dôjde k narušeniu doteraz fungujúceho systému, ktorého chod zabezpečuje Slovenská poľovnícka komora.
Absencia dôkladného systému a poriadku pri výkone práva poľovníctva ako služby pre spoločnosť vnesie aj do života bežných občanov neistotu, pretože po zrušení povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore už nebude existovať priamy dosah na usmerňovanie aktivít poľovníkov, ktoré sú zväčša spojené s držbou alebo používaním zbrane. Pôjde o bázu dobrovoľnosti.
V rámci EÚ povinné členstvo v takejto organizácii nemá len Česká republika! Počty poľovníkov tam každým rokom údajne klesajú a presný počet aktívnych poľovníkov nepozná ani samotný štát.
Štátne revíry ovládnu oligarchovia – najvyššia cena totiž berie!
V aktuálnom návrhu zákona pri štátnych revíroch proces prenajímania absolútne diskvalifikuje strednú vrstvu pretože jediné kritérium má byť cena. Jednoducho kto dá viac, ten bude poľovať. Revíry sa tak dostanú do rúk oligarchov. Výkon práva poľovníctva ako prirodzená súčasť vidieckeho spôsobu života sa tak stane minulosťou, mnohí vidiecki poľovníci budú musieť s poľovníctvom skončiť, počet osôb zúčastňujúcich sa na love sa dramaticky zníži, priemerný ročný úbytok zveri tiež, čo v priebehu niekoľkých rokov spôsobí významný nárast početnosti zveri na celom území SR s násobne výraznejším poškodzovaním poľnohospodárskych a lesných kultúr. Z poľovníctva sa stane len zabíjanie zveri.
Za škody budú musieť poľovníci ručiť majetkom – poľovníci prestanú poľovať!
Problém škôd spôsobených zverou je na Slovensku regionálny alebo lokálny, navyše z aspektu pôvodcu poškodenia nie vždy relevantne preukázaný, preto je absolútne neodborné a kontraproduktívne, ak ústredný orgán štátnej správy presadzuje legislatívnu úpravu zameranú na likvidáciu cieľavedomého manažmentu populácií voľne žijúcej zveri bezbrehým lovom na celom území Slovenska. Nevyvážené posudzovanie škôd spôsobených zverou na jednej strane a škôd spôsobených na zveri predstavuje ďalšiu degradáciu poslania poľovníctva a svedčí o nesystémovom prístupe presadzovanom na základe nekomplexne vyhodnotených priorít aktuálnej politickej objednávky. Sú ignorované preventívne opatrenia na zabránenie vzniku škôd zverou, ale bezbreho sa zavádza objektívna zodpovednosť a ručenie za škody spôsobené zverou bez toho, aby bol vytvorený legislatívny rámec spoľahlivého, transparentného a spravodlivého postupu pri zisťovaní pôvodcu a samotného rozsahu škôd.